Lángoš

Kto by nepoznal túto dobrú, nezdravú pochúťku. Mňam. Ako deti sme jedli lángoše čo piekla babka. Tie sa však podobali skôr na posúchy. To dobré mastné čudo sa dalo kúpiť iba na púťach a kúpaliskách. 

Časom mi však začal prekážať vysoký obsah tukov a hlavne priesvitný stred lángošov. To bol štandard skoro všade. Natiahnuté cesto, ktoré bolo hrubšie iba na okrajoch a v strede sa väčšinou pod ťarchou príloh (ja mám najradšej cesnak, smotanu a syr) trhalo. Napriek tomu bol lángoš z času na čas nenahraditeľným spestrením leta.

A potom som ochutnal lángoš na Počúvadle (tajch a turistická oblasť pri Banskej Štiavnici). To bolo ako niečo z inej planéty. Hutné cesto ostalo hutné aj po upečení. Tým, že bolo hutné nenasalo až toľko oleja. Proste nebíčko v papuľke. Mňam. To bolo pred pár rokmi. Odvtedy som sa tešil na leto a vždy som na Počúvadlo vybehol zopár krát. Na lángoš. A vždy ma nesklamal.

Až včera. Znovu som sa tešil na túto pochúťku. Pár lángošov som tento rok už mal, ale to iba preto, že ten správny stánok pri jazere bol zatvorený. Nie, že by boli zlé, ale nebolo to ono. Po objednávke "toho správneho" mi tiekli slinky a nevedel som sa dočkať. Konečne to prišlo. 

Už prvý pohľad neveštil nič dobré. Okraje boli napité olejom, stačilo iba vyžmýkať. Prvý hryz. Klasika, štandardný lángoš. Ani stopy po mojom milovanom. Čím bližšie som bol k stredu, tým tenšie bolo cesto. Opäť klasika. Hm... Nemôžem povedať, že bol zlý. Ale nebolo to ono. Nebolo to WOW! 
Pevne verím, že iba ja som mal smolu, že to bol proste "nepodarok". Že väčšina je stále takých super, aké mám v pamäti. Veď nemôže sa všetko, čo je dobré pokaziť. Alebo hej?

Určite pôjdem toto leto na Počúvadlo, aby som sa presvedčil, či to bola skôr výnimka alebo sa už zmenla na pravidlo...

Inak včera oddych. Hlavne z časového hľadiska. Nohy boli na tom fajn. Dúfam, že aj dnes budú.