Sauna

Včera som si dal oddych. Veď aj regenerácia musí byť. Najkrajšie na dni oddychu je to, ako strašne ma ťahalo sadnúť si na bicykel a spraviť pár kilometrov. Odolal som, hoci aj počasie bolo ideálne. Večer ešte nebolo tak sparno a nefúkal vôbec žiaden vietor. 

Miesto toho som sa preháňal traktorom a kosil chabo vyrastenú trávu, ktorá sa ani trošku nepodobá na ten krásny zelený koberec, ktorý som tu mal vlani. Napriek tomu ju treba pokosiť, aby "nezdivela".

Cyklistiku som odložil na dnes. Počasie už nebolo až tak ideálne, fúkal celkom silný vietor. Ako som po ceste zistil z nie veľmi dobrej strany. 

Po včerajšom dni oddychu som sa rozhodol, že skúsim svoju časovkovú trasu, na ktorej som pred dvomi týždňami spravil rekord. Bol som zvedavý, či to bola len výnimka alebo sa moja výkonnosť naozaj zlepšila. 

Prvá časť trasy bola skvelá. Vietor fúkal zboku, no tým, že bola trať prevažne klesajúca som mal v polovici celkom sľubnú priemernú rýchlosť. No potom to začalo. Svoju daň si začalo vyberať slnko, ktoré pálilo akoby chcelo dohnať všetky predchádzajúce studené dni. A nemilosrdný vietor, ktorý mi v druhej polovici vôbec nepomohol, ba naopak, v istých chvíľach som mal chuť bicykel hodiť do járku a ísť sa dakde okúpať. 

Nevzdal som to. Kúpanie sa odložilo a pekne som ukrajoval meter za metrom. Posledných 8 km do kopca dalo zabrať. Slnko pálilo a ja som sa cítil ako v saune. Našťastie som mal dve fľašky vody. Aspoň toto som nezanedbal.

Konečne doma. 53 km za mnou v druhom najlepšom čase. Sklamaný. Hmmmm.... No rekordy sa nedajú robiť stále. Aj keď... bolo by to príjemné. 

Čo však určite viem, zajtra si privstanem a pôjdem skoro ráno. Tú saunu už nechcem zažiť!