Vietor, nevietor, ide sa...

   Včera som dosť dlho sedel pri okne a pozeral sa na vetvy stromov, čo sa skláňali pod poryvmi silného vetra. Mal som v živej pamäti jarné kilometre, ktoré som absolvoval vo veterných orgiách.

Keďže mám na august naplánovanú tisícku km, tak som chtiac nechtiac vytiahol bicykel a vyrazil na cestu. 

Na moje prekvapenie, napriek silnému vetru, šliapalo sa mi dobre. Celých 40 km som šiel v pohode. Rovina bola ako balzam na ubolené nohy z kopcov. A príjemné prekvapenie, že kondička rastie. 

Dnes oddychujem, je zamračené. Chystám sa na záver mesiaca. Treba ešte zvládnuť pár kilometrov do vytúženej tisícky.

Zajtra budem trochu prerábať web, tak tu bude trošku chaos, ale verím, že večer bude všetko tak ako má byť.